Nějak jsem stále nepochopil, co je štěstí.

Co znamená Vaše vyjádření: Štěstí je ryze subjektivní pocit, který je dán u každého něčím jiným a v různé míře. Proto ho nelze objektivně probádat přírodovědeckou metodou, tím méně ho lze definovat...?

Snad všechny pocity jsou subjektivní. Potom ani ty nelze probádat ani definovat....takže?

Projevy duše jsou nějaké pocity, tedy duševní stavy. Říkáte jinými slovy, že o nich nelze nic vědecky říci, o duši i s jejími stavy nelze tedy nic vědecky zjistit, ani poznat?

Vzpomněl jsem si, jak svého času úplně vyčerpaný František Venclovský, po přeplavání kanálu La manche v rekordně nejdelším čase, při vylézání z vody téměř neartikulovaným hlasem pravil: „Já su tak šťastný“.

Co na jeho štěstí chcete pochopit? Možná, že takové počínání pokládáte za nešťastné.

Slova: „Štěstí je ryze subjektivní pocit, který je dán u každého něčím jiným a v různé míře. Proto ho nelze objektivně probádat přírodovědeckou metodou, tím méně ho lze definovat...“ znamenají, že chcete-li pochopit štěstí, stejně jako většinu ostatních citů, pak můžete pochopit jen své vlastní štěstí a předpokládat, že u jiných je tomu více méně nějak podobně. Nic víc s tím nelze dělat.

Problém je tu jen s pojmem „pochopit“.

Tělo se věcí chápe uchopením, duše „pochopením“ a duch „inspirací“.

Vždy si tedy chápání můžeme představit jako popadnutí věci nějakými „prackami“ (tělesnými, duševními či duchovními). To znamená, že pochopit můžeme jen to, co se nachází v duši.

V duši se ovšem mohou nacházet nejen relativní projevy samotné duše (zejména chtění), ale také duševně zpracované (promyšlené a procítěné) projevy těla či ducha. Nejjednodušším zpracováním tělesných a duchovních projevů je prostá reakce na ně, která v duši probouzí více méně neurčité pocity všeho možného druhu, včetně štěstí.

O pocitech nemůžeme vědět víc, než jak je sami prožíváme. Sdělovat jiným je umíme jen v podobenstvích („jakoby do mě hrom udeřil!“ atp.), naučenými frázemi („já su tak šťastnej“ atp.) nebo zcela nejapně („já bych, já bych, já nevím co bych“ atp.). Jak z toho, chcete udělat vědu?

Ostatně nemluvil jsem o „vědě“, ale o „přírodní vědě“. Existuje totiž také „duševní věda“, jako věda o duši, kterou známe zpravidla jen v oné spekulativní „přírodovědecké“ podobě jako psychologii, psychiatrii atp. Existuje však také „duchovní věda“, která se mj. zabývá také duševní vědou a proto je často pojímána také jako „duševně-duchovní“ věda.

Neřekl jsem tedy, že o štěstí nelze nic vědecky říci. Řekl jsem, že o štěstí nelze nic přírodovědecky říci. Přesněji řečeno „nic pravdivého říci“, neboť přírodověda se pokládá za kompetentní kibicovat také do duševědy, zatímco s duchovědou nechce mít nic společného, neboť si ducha nahradila hmotou...

Chcete-li pochopit štěstí, pak se musíte pokusit o jeho reálně logické vyjádření svými vlastními slovy, neboť můžete znát jen své vlastní štěstí, zatímco my ostatní o Vašem štěstí nemůžeme nic vědět, pokud nám o něm sám něco neřeknete.

zmp

Co je štěstí?

Slyšel jsem názor, že je to nepřítomnost neštěstí, ale to mi připadá jako tautologie. Neštěstí je pak zase nepřítomnost štěstí a tak dokola? Ale to přece nic nevysvětluje.

Štěstí je nepřítomnost bolesti, truchlení, smutku...to mi připadá jen jako nahrazení slova neštěstí jinými slovy. Jen již jako v konkrétnější podobě.

Známé je také: Co je štěstí? Muška jenom zlatá....:-)

Ale to asi štěstí není...

Vysvětlení: Štěstí je jiným slovem klika...to je ale opět jen jedno slovo nahrazeno jiným, synonymem.

Štěstí je pocit, příjemný, libý... Ale to je jen popis, jak se v nás štěstí projevuje, opět to nevysvětluje, co je to štěstí....

Štěstí je způsob života, kdy vnější objektivní okolnosti a situace probíhají podle našich subjektivních představ...a člověk tento soulad vnějšího a vnitřního pak v sobě (sobecky) prožívá s pocitem libého štěstí.

Všechno toto mi ale připadá jako nedostatečné uchopení pojmu "štěstí".

Nepřítomnost neštěstí nemusíme nutně prožívat jako štěstí, ale např. jako spokojenost, netečnost atp. Nepřítomnost štěstí nemusíme nutně prožívat jako neštěstí, ale jako v předchozím případě.

Štěstí není souladem vnějších okolností s naším vnitřním přáním, neboť bychom museli mluvit o štěstí také v případě sebevrahů.

Pravdou je, že štěstí je z kategorie pocitů. Je tedy věcí ryze subjektivní. Přihodí-li se dvěma lidem naprosto totéž, například přijdou o životního partnera, jeden to může pociťovat jako neštěstí, druhý jako štěstí.

Londýnské noviny svého času zveřejnili následující reklamu: Pan X se u nás pojistil a druhý den při autonehodě přišel o ruku, což mu z pojistky vyneslo 500 leber. Pojistěte se. Třeba i vy budete mít takové štěstí...

Zdá se, že štěstí je jakýmsi vyšším stupněm spokojenosti, která je dána rozdílem mezi tím, co jsme natěšeně očekávali a čeho se nám skutečně dostalo. Kdyby se nám dostalo téhož, aniž bychom to očekávali, mluvili bychom patrně o štěstí. Například, kdybychom vyhráli v loterii milióny.

Kdybychom však vyhráli až po smrti, sotva bychom mohli mít pocit štěstí...

Štěstí je ryze subjektivní pocit, který je dán u každého něčím jiným a v různé míře. Proto ho nelze objektivně probádat přírodovědeckou metodou, tím méně ho lze definovat...

zmp

Kto sú najdôležitejší ľudia na svete?

Ešte existujú ľudia, ktorí držia našu zem. Bez nich by sa už dávno všetko zrútilo. Nie je ich veľa, ale je šťastím pre svet, že sú. Kto je to? Kto k nim patrí?

Naša civilizácia je plná zla! Plná egoizmu, chamtivosti, materializmu, závisti, bezhlavej túžby po peniazoch, moci, majetkoch a užívaní si. Plná nečistoty, vyzývavého vyzdvihovania telesnosti a zvrhlosti. Plná nespravodlivosti, arogancie, pýchy, neúcty a bezcitnosti voči iným a tak ďalej a tak ďalej.

Miliardy ľudí prijali tento životný štýl za svoj. Takto žijú, týmto sa riadia a toto podporujú! Vo svojich myšlienkach, činoch i názoroch! Niektorí sú v tom ťahúňmi a iniciátormi, iní sa nechávajú niesť prúdom. Prúdom, ktorý svojim pasívnym spôsobom schvaľujú, podporujú a neodporujú mu.

Svet kráča cestou zla! A mnohí si vravia: veď predsa tak to chodí a ak sa človek chce mať dobre, ak chce niečo dosiahnuť, niekým byť, ak si chce niečo užiť, ak chce dobre zabezpečiť seba a svoju rodinu, neostáva mi nič iného. Jednoducho treba bojovať spôsobom a prostriedkami, aké si doba vyžaduje. Podobným spôsobom uvažuje väčšina a väčšina sa tak i riadi, a to každý podľa svojich schopností a možností.

Na zemi však existujú aj ľudia, ktorí uvažujú inak. Ktorí sa nedali strhnúť zmieneným všeobecným trendom, ale dokázali si zachovať zmysel pre česť, spravodlivosť a ušľachtilosť. Dokázali si zachovať úctu a ústretovosť k ľuďom, ako i odstup od pseudo hodnôt tupého materializmu.

Sú to ľudia iní, ako tí ostatní. Ľudia iní, ako väčšina, ktorí neraz preto, aby neboli vysmievaní a napádaní, si svoje postoje a názory radšej nechávajú iba sami pre seba. Nechávajú ich skryté v sebe, vo svojom najhlbšom vnútri, ktoré sa nijako nedokáže stotožniť s tým, ako žijú, myslia, správajú sa a jednajú ľudia tohto sveta, ktorí vedia „ako to chodí“.

Takíto ľudia, vybočujúci z radu, boli na zemi vždy počas jej dlhej histórie. Nikdy ich nebolo veľa, ale vždy tu boli a našťastie sú i v dnešnej dobe. Keby ich nebolo, keby zmizli zo zeme, mocná ruka neoblomnej Spravodlivosti vševládneho Boha by už dávno zmietla celé toto hriešne a skazené ľudstvo z povrchu zemského .

Len kvôli nim, kvôli tým zopár spravodlivým však zem ešte existuje! Oni, tichí, nenápadní a bezmenní, stojaci bokom, mimo hlavného prúdu, oni sú skutočnými osobnosťami našej civilizácie. Oni sú tými, ktorí držia zem! Oni sú tými skutočne veľkými a pravými ľuďmi, ktorým ľudský balast, považovaný súčasnou civilizáciou za osobnosti nesiaha ani len po členky. Oni sú soľou zeme!

Áno, práve oni, vo svojej tichej nenápadnosti sú najpotrebnejšími ľuďmi na zemi, ktorých ak by nebolo, nastal by koniec. Koniec a zničenie presne tak, ako boli Hospodinom v dávnych časoch zničené hriešne mestá, v ktorých sa nenašiel dostatočný počet spravodlivých. Dostatočný počet na to, aby mohli byť zachované a aby ich ďalšia existencia bola oprávnená a mala nejaký zmysel.

Vy, usilujúci o ušľachtilosť a spravodlivosť, ktorí veľmi dobré cítite, že tak, ako to vo svete funguje dnes, že tak to vôbec nemá byť, vy, ktorí prechovávate úctu k iným, vy, ľudia dobrého a čistého srdca zdvihnite hlavy! Pán a vládca všehomíra o vás vie! On podrží nad vami ochrannú ruku! Nech ste už kdekoľvek. V ktorejkoľvek cirkvi, denominácii, či profesii. V ktoromkoľvek národe, etnickej skupine, či rase. Lebo vy, usilujúci o dobro a spravodlivosť, nech už ste kdekoľvek, vy ste soľou zeme! Vy ste tí poslední v očiach tohto sveta, ktorí sa stanú prvými. Nenechajte sa prevalcovať dobou a vytrvajte v hodnotách svojho dobrého, čistého a ušľachtilého srdca. Lebo čím tmavšou a čiernejšou je noc prepadu všetkých skutočných hodnôt, tým bližšie je svitanie! Tým bližšie je nové, žiarivé ráno.! Tým bližšie je čas, kedy bude burina oddelená od pšenice! A pšenicu zhromaždia v Pánových sýpkach, kým burinu zviažu a spálila v ohni.

Dobro zvíťazí! Zvíťazí spravodlivosť, česť, ušľachtilosť a pomáhajúca láska k blížnemu! Meč Spravodlivosti vševládneho Boha vyhladí zlo z tejto zeme a spolu s ním i všetkých tých, ktorí mu slúžili, podporovali ho a prechovávali ho vo svojom vnútri.

Lebo právo na život vo stvorení má iba dobro, kým zlu bol len milostivo prepožičaný čas, aby spoznalo vlastnú nízkosť a pretvorilo sa v dobro. Čas, určený na to však už vypršal! Bije hodina dvanásta! Zlo tohto sveta očakáva už iba agónia a po nej rýchly koniec. Rýchly koniec všetkého zla, všetkých jeho tvorcov, prisluhovačov a podporovateľov!

Vy, usilujúci o dobro, čistotu, česť a spravodlivosť preto vytrvajte! Vy ste v práve! Vy stojíte vo Vôli a ochrane Pána! Jasne sa to všetkým ukáže, keď padne ľudské pravo a bude zlomená voľa tohto sveta.

Svet, ktorý opovrhol všetkými vznešenými a ušľachtilými hodnotami bude zanedlho vyššou mocou zrazený na kolená! Na kolená a do prachu, aby spoznal svoju ničotnosť! Aby mohla naplno vyniknúť skutočná veľkosť! Pravá veľkosť ľudí dobrého, čistého a ušľachtilého srdca! Vytrvajte! Už to nebude dlho trvať!

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Už je jen zajímavé, jít třeba městem a představovat si, že každý kolemjdoucí disponuje oním právem veta. Jakoby náhle každý nabyl jasnějších obrysů. Také se náhle vynoří silnější atmosféra respektu a úctě vůči druhému. Těch pocitů je v tom plno, je to silný zážitek ......a to si to ještě ostatní, v té představě, neuvědomují. Jaké by to asi bylo potom...

Příjemný večer všem zde přeje Pavel

Prečo nevíťazí dobro nad zlom?

Na svete sú tisíce dobrých ľudí, ktorí sa snažia bojovať za dobro a proti mnohorakým prejavom zla. Sú ľudia, bojujúci za práva zvierat a proti ich týraniu. Zelení bojujú za ochranu prírody. Bojuje sa proti fajčeniu a drogám. Bojuje sa proti mafii a korupcii. Bojuje sa proti chudobe a terorizmu a tak ďalej a tak ďalej.

Avšak aj napriek tomuto boju sú zvieratá aj naďalej týrané, napriek snahám zelených je príroda a životné prostredie ničené čoraz viac. Napriek boju proti fajčeniu a drogám sa tieto stále rozmáhajú. Napriek boju proti mafii a korupcii mafiánske praktiky a korupcia prerastajú až do štruktúry vedenia štátov. Napriek boju proti chudobe chudobných čoraz viacej pribúda a napriek boju proti terorizmu jeho hrozba naďalej trvá.

Ako je to možné? Prečo všetko úsilie dobrých ľudí vychádza nazmar? Prečo to všetko vyzerá ako márny boj s mnohohlavým drakom, ktorému ihneď po zoťatí jednej hlavy vyrastú dve ďalšie? Ako poraziť zlo, ktoré sa zdá byť neporaziteľné?

Všetci bojovníci proti zlu v jeho rôznych podobách si pri svojom boji musia byť vedomými tej najdôležitejšej veci. Zlo, čiže onoho draka s mnohými hlavami nemožno poraziť jedine tým, že budeme bojovať proti jeho hlavám a stínať ich, čiže bojovať proti mnohorakým prejavom zla a tieto potierať a ničiť. To nestačí!

Bojovníci proti zlu musia mať na pamäti, že ich víťazstvo im môže zabezpečiť jedine priamy úder do srdca zla a to tak, že popri tom všetkom boji proti oheň a síru chrliacim hlavám draka budú smerovať ostrie svojho meča na jeho srdce. Draka totiž nemožno zabiť stínaním hláv, ktoré stále dorastajú, ale tým, že sa mu vrazí meč priamo do srdca.

Len si spomeňme na hrdinského bojovníka Achilla, ktorý bol neporaziteľný. Aj on však mal svoje slabé miesto, na ktoré sa bolo treba iba zamerať. No a presne rovnako má svoje slabé miesto i zlo, panujúce všade vôkol nás. Zlo, ktoré sa na prvý pohľad zdá byť neporaziteľným. No a tam, presne tam, do kritického miesta zla, tam, do srdca draka treba nasmerovať rozhodujúci a silný úder.

Oným tajomným jadrom zla, kde sa všetko tvorí, stále neúnavne vzniká a obnovuje sa je pôda vnútorného, duševného, myšlienkového a citového života ľudí. To, ako ľudia myslia a cítia je pôdou, z ktorej vzniká a z ktorej sa tvorí všetko to vonkajšie zlo na nás doliehajúce.

Vo svete citových a myšlienkových foriem vytváraných ľuďmi sa nachádza tá najneuveriteľnejšia nízkosť a nečistota, pretože vládne všeobecné presvedčenie, že skrytý, vnútorný život jednotlivca je niečo úplne bezvýznamného, čo nemá a nemôže mať nijaký skutočný dosah na realitu, nás obklopujúcu. Preto si vo svojom vnútri ľudia dovoľujú čokoľvek a zaoberajú sa čímkoľvek netušiac, že práve týmto spôsobom vytvárajú živnú pôdu, z ktorej povstáva všetko zlo v našom okolí. Zlo, ktoré napokon celkom hmatateľne a reálne tiesni a zraňuje nakoniec aj ich samotných.

Nekvalita, nízkosť, skazenosť, nečistota, nečestnosť a povrchnosť myšlienkového a citového života ľudí je teda oným hľadaným srdcom zla! Uvedomenie si tejto zásadnej skutočnosti je rozpoznaním Achillovej päty zla. Tohto si musia byť vedomí všetci bojovníci proti zlu, ktorí to so svojim bojom myslia naozaj vážne a práve týmto smerom musia nasmerovať svoje úsilie ak chcú zvíťaziť. Inak sa im to nikdy nepodarí!

Nad skazenosťou, zlom a zvrátenosťou dnešného sveta veje víťazná zástava. Zástava víťazstva, na ktorej je zlatým písmom napísané: Udržuje krb svojich myšlienok čistý, pretože jedine takto založíte mier a budete šťastní.

Kto chce úspešne bojovať za dobro a proti zlu, nemôže obísť túto základnú a zásadnú skutočnosť. Bez nej totiž bude jeho boj bojom nekonečným, bojom bez konca a bez možnosti víťazstva nad stále sa obnovujúcim a vždy znovu vyvstávajúcim zlom.

Lebo je mimoriadne paradoxné, keď vidíme ľudí, ktorí sa navonok snažia bojovať za dobro, avšak v ich vlastnom vnútornom živote badať nečistotu, ktorá tu a tam vypláva na povrch v ich verbálnom prejave, v ich názoroch a v jednaní v rôznych životných situáciách. Je potom bizarné uvedomiť si, že ten, kto bojuje proti zlu v skutočnosti sám v sebe toto zlo prechováva a podporuje.

Áno, tým najťažším a najneuveriteľnejším je pochopiť, že kvalita, alebo skôr nekvalita nášho vlastného vnútorného života môže byť a aj reálne je tým, čo prispieva k neustálej tvorbe a posilňovaniu zla, proti ktorému bojujeme.

A preto jedine ten, kto dospeje vo svojom poznaní a pochopení až k tomuto bodu a snaží sa o čistou a ušľachtilosť svojho vlastného, vnútorného života, jedine ten sa môže stať skutočným a pravým bojovníkom za dobro a proti zlu.

Voči takýmto bojovníkom nemá zlo žiadnu šancu! Ale žiaľ, keďže ich zatiaľ niet, zlo sa neuveriteľne rozmáha a všetkým prerastá a všetko otravuje.

Snažme sa preto udržiavať krb svojich myšlienok čistým. Jedine takýmto spôsobom môžeme vybudovať mier a priniesť šťastie tomuto svetu. Jedine takýmto spôsobom sa dostane nášmu úsiliu o dobro takej víťaznej sily, ktorej nemôže odolať žiadne zlo.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Pravíte: „Snažme sa preto udržiavať krb svojich myšlienok čistým. Jedine takýmto spôsobom môžeme vybudovať mier a priniesť šťastie tomuto svetu. Jedine takýmto spôsobom sa dostane nášmu úsiliu o dobro takej víťaznej sily, ktorej nemôže odolať žiadne zlo.“

Ptám se: Budu-li se řídit Vaší radou a stanu se „skutočným a pravým bojovníkom za dobro a proti zlu“, přestane mě můj bouřlivý a bezohledný soused budit ze sna?

Pravíte: „Ale žiaľ, keďže ich zatiaľ niet, zlo sa neuveriteľne rozmáha a všetkým prerastá a všetko otravuje“.

Ptám se: Předpokládám, že takovým neporazitelným bojovníkem jste Vy a ostatní příznivci Vašeho blogu. Jak to tedy, že zlo nejen nadále existuje, ale dokonce narůstá?

Domnívám se, že Vaší metodou lze bojovat pouze proti zlu v jednotlivém člověku. To znamená, že k vymýcení zla na celém světě je zapotřebí, aby se bez výjimky každý člověk (včetně zločinců) vnitřně očistil. Vy opravdu věříte, že se to může stát?

Moudřejší než jsme my, mluví o oddělení „zrna od plev“ a o spálení plev ohněm (také Héraklés místo každé useknuté hlavy Lérnské hydry spálil ohněm). Moudří tedy mluví nejen o vnitřním očištění sebe sama (jak se stát zrnem), ale také o očistě v mezilidských vztazích, to je o oddělení dobrých lidí od zlých. Určitě to znáte. Přistěhuje se do spořádaného domu jediný nepřizpůsobivý nájemník a výsledkem je dům hrůzy. Odstraníme-li ho, stane se dům zase spořádaným.

Je tedy třeba k Vaší individuální nápravné metodě přidat ještě nápravnou metodu sociální...

zmp

Dôsledky incidentu v obchode

Jeden pán si v obchode naberal pečivo a pani, nakupujúca rovnako ako on mu začala vyčítať, prečo si nedal na ruku igelitovú rukavicu. V televízii vraj dávali reláciu o tom, aké je to nehygienické. Pán sa bránil argumentom, že on sa dotýka iba toho, čo si berie. Pani však bola nahnevaná a začala zvyšovať hlas, takže onen pán radšej v tichosti odišiel.

Vo vzťahu k uvedenému incidentu vo mne vyvstali dve, možno až neuveriteľné asociácie.

Asociácia prvá:

Na otázku farizejov a zákonníkov, adresovanú Kristovi, prečo si jeho učeníci pred jedlom neumyli ruky odpovedal: Človeka nemôže poškvrniť potrava, ktorá doň vchádza ústami a je napokon vylúčená do stoky. Človeka poškvrňuje to, čo z neho vychádza. Z ľudského vnútra, z ľudského srdca totiž vychádza všetka nečistota, zmyselnosť, chamtivosť, lakomstvo, závisť, nenávisť a mnoho iného, čo ho poškvrňuje.

Oná pani, spomínaná v príhode na začiatku, sa oháňala televíziou, ako určitou morálnou autoritou, prostredníctvom ktorej sa dozvedela o závadnosti naberania pečiva holými rukami. Tá istá televízia sa však možno už o niekoľko minút potom samotná stala šíriteľkou tej najneuveriteľnejšej špiny a nečistoty. Šíriteľkou programov plných vulgarizmu, násilia, zmyselnosti a plytkosti, ktoré nevídaným spôsobom vnútorne špinia a poškvrňujú ľudí – konzumentov televízie.

Ak sa na celú vec pozrieme jednoducho a pravdivo, pre spomínanú pani, ale aj pre celú našu spoločnosť by bolo stonásobne lepšie naberať pečivo holými rukami, ako sledovať televíziu v jej súčasnej programovej štruktúre. Práve toto totiž ľudí špiní a poškodzuje omnoho ďalekosiahlejším spôsobom a spôsobuje omnoho väčšie škody, ako naberanie pečiva holými rukami.

Asociácia druhá:

Z rozprávania mojich známych i z útržkov náhodne vypočutých rozhovorov sa dozvedám, aké v súčasnosti panujú pomery v rôznych výrobných prevádzkach. Pri pásovej výrobe sa napríklad človek stáva súčasťou stroja a ani na svoju prirodzenú potrebu nemôže ísť kedykoľvek. Okrem toho musí neraz znášať hrubosť, až vulgárnosť nadriadených a byť pri tom ešte rád, že vôbec má nejakú prácu.

Na jednej strane sa síce veľa hovorí o demokracii a ľudských právach, ale na druhej strane sa s ľuďmi v pracovnom pomere mnohokrát jedná ako z dobytkom.

No a táto súčasť stroja, tento nadriadenými ponižovaný polorobot má po odchode z práce možnosť nakupovať hygienicky vysoko nadštandardným spôsobom a to tak, že si môže naberať pečivo jednorázovými igelitovými rukavicami.

Aká to starostlivosť? Aká útlocitnosť? Aký pokrok? Aké dojemné dbanie o dobro človeka?

Nezdá sa vám to ako niečo absurdne pokryteckého? Mne teda áno. Mne sa to zdá ako vyslovený výsmech človeka, s ktorým je na jednej strane zaobchádzané ako so zvieraťom, avšak ktorého sa prostredníctvom nakupovania pečiva s igelitovými rukavicami snažia presvedčiť, ako veľmi im na ňom záleží a ako mimoriadne naša spoločnosť pokročila dopredu.

Aké z tohto všetkého plynie súhrnné ponaučenie?

Preciedzame komára a prežierame slona! Podstatné a zásadné veci nám unikajú, ale kŕčovito dbáme na veci podružné a nepodstatné. Vytráca sa ľudskosť a základné morálne hodnoty, takže to s nami ide prudko nadol, avšak všade vládne snaha zakryť tento desivý úpadok ilúziou, že predsa len kráčame vpred. Oným napredovaním a pokrokom sa pritom myslí iba rôzne užívanie si, hromadenie vecí, majetkov, peňazí a rozvíjanie vedy a techniky.

Ľudstvo upadá, ale samo sebe sa urputne snaží nahovoriť, že napreduje. A mnohí tomuto klamstvu uverili a stále veria.

Úbohé ľudstvo! Úbožiaci všetci tí, ktorí pre svoju pohodlnosť a povrchnosť nevnímajú reálny stav vecí. Ktorí nevidia, že pod lesklým povrchom sa skrýva hniloba! Hniloba rozkladu! Špina, neresť, sebeckosť, chamtivosť, zvrhlosť, egoizmus a závisť, ktoré zvnútra rozožierajú túto civilizáciu.

Priatelia, tu nepomôže naberanie pečiva v igelitových rukaviciach! Igelitovými rukavicami nemožno zataviť zhubnú vnútornú infekciu, ktorej rozsah už začína byť kritický. To nás neposunie dopredu! Tu pomôže len vážne a dôsledné dbanie o čistotu a ušľachtilosť nášho osobného, vnútorného života! Lebo odtiaľto, z nášho vnútra, z nášho cítenia a myslenia vychádza všetko to, čo v skutočnosti poškvrňuje a špiní človeka. Čo ho poškvrňuje, otravuje a čo ho nakoniec aj zničí. Tento vnútorný rozklad nedokážu zastaviť nijaké peniaze, nijaké majetky, ani výdobytky vedy a techniky a tobôž nie igelitové rukavice. Môže ho zastaviť iba zásadná vnútorná zmena vlastného cítenia a myslenia k lepšiemu.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Veľký deň účtovania

Ľudia sú otrávení nesprávnym chápaním Božej Lásky, ktorú vnímajú ako donekonečna odpúšťajúcu a sladkasto zmäkčilú. Táto Láska však takou nie je a ani nikdy nebola, pretože jej neoddeliteľnú súčasť tvorí Spravodlivosť. Spravodlivosť prísna, dôsledná, železná a neúprosná!

Keďže pred 2000 rokmi sme Božiu Lásku pribili na kríž a jej princípmi sa doteraz odmietame riadiť, prichádza k nám teraz Stvoriteľ úplne inak. Prichádza k nám už nie v Láske tak, ako pred 2000 rokmi, ale v Spravodlivosti. V Spravodlivosti, ktorá každému nadeľuje presne to, čo si zaslúži. Či už jednotlivcovi, národu, alebo celému ľudstvu.

K zemi sa blíži veľký deň účtovania, o ktorom kedysi hovoril i Kristus. Blíži sa žatva, v ktorej bude oddelená pšenica od buriny. Pšenica sú ľudia dobrí, to znamená ľudia konajúci dobro. Burina sú ľudia zlí, čiže ľudia konajúci zlo. Blíži sa teda žatva, v ktorej bude pšenica zhromaždená v Pánových sýpkach a burina spálená v ohni. To nie je strašenie! To je Spravodlivosť!

Kto o týchto závažných skutočnostiach mlčí, ba snaží sa ich potierať, ten klame a zavádza, lebo v ľuďoch vytvára mylnú domnienku, že všetko pôjde stále ďalej tak, ako tomu bolo doposiaľ. Že sa vlastne nič zvláštneho nedeje a všetko sú iba výmysly. Ale to je obrovský omyl, lebo aj veľká Láska Božia má svoje hranice!

Ku dňu veľkého účtovania dôjde tak náhle a neočakávane, ako kedysi prišiel smrtiaci dážď, keď Noe vstúpil do korába. A tak aj teraz, kvôli neschopnosti ľudí vnímať plnosť času, nadíde náhle a neočakávane onen deň, v ktorom prepukne veľké svetové dianie. Dianie, v ktorom obstojí iba ten, kto sa snaží žiť podľa Vôle Najvyššieho. Nik a nič iného neobstojí!

Takáto je skutočnosť. Ľudia, odmietajúci ju vidieť a akceptovať škodia sami sebe i iným, pretože strácajú drahocenný čas určený na to, aby sa vnútorne prerodili a mohli byť započítaní medzi tých, čo obstoja.

Sekera je už priložená ku kmeňu stromov. Každý strom, ktorý nerodí dobré ovocie bude vyťatý a spálený v ohni!

S vedomým najvyššej vážnosti začnime preto usilovať, aby ovocie našich myšlienok, slov a činov bolo iba dobré, čestné, čisté a spravodlivé. Nič iného a nikto iný totiž pred železnou Spravodlivosťou Pána nemôže obstáť!

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

V súčasnosti žije na zemi obrovský počet vzdelaných ľudí, aký tu snáď nebol počas celej histórie. A predsa hlúposť nezanikla. Práve naopak! Stretávame sa s ňou stále častejšie. Ako je to možné? Veľmi jednoducho! Vzdelanosť a skutočná múdrosť sú totiž dve úplne rozdielne kategórie.

Hitom dneška je vzdelanosť a vzdelávanie. Na ľudí sa kladú v tomto smere stále vyššie nároky. Trend vstrebávania čoraz väčšieho objemu informácií je razený v školstve a v celom systéme vzdelávania. Vzdelanosťou si rozširujeme duševný obzor. Slovo rozširovanie jasne hovorí o rozmere šírky, čiže šírka a ustavičné rozširovanie vedomostí tvorí základ vzdelanosti.

Múdrosť však paradoxne nemusí mať so vzdelanosťou nič spoločné. Alebo inak povedané, vzrast múdrosti nie je priamo úmerný rastu vzdelanosti. Prečo? Lebo múdrosť nie je rozmerom šírky, ale rozmerom hĺbky.

V minulosti napríklad ľudia nemali také veľké množstvo podnetov a informácií, ako je tomu dnes. Malo to však aj svoju výhodu. Existujúce informácie, ktoré boli neraz doslova vzácnosťou, mohol človek dostatočne dlho vnútorne spracovávať a ísť v nich do hĺbky, až ku samotnému koreňu veci.

Nakoľko do šírky sa vtedy prenikať veľa nedalo, ľudia vo svojej prirodzenej túžbe poznávať boli okolnosťami doslova nútení a tlačení prenikať do hĺbky. Avšak práve v prieniku do hĺbky jednotlivostí možno nájsť poznanie skrytých súvislostí. Jedine v hĺbke prieniku do jednotlivostí a k podstate veci je možné naraziť na to a odkryť to, čo nazývame múdrosťou.

Lebo múdrosť je prienik k podstate! K jadru! K nadhľadu nad vecami. K pochopeniu ich skutočného významu, ich vzájomných vzťahov a v tom najvyššom štádiu i k pochopeniu toho, čo stojí za všetkou viditeľnou realitou a čo ňou hýbe.

K múdrosti vedie iba jediná cesta! Cesta vlastného, samostatného uvažovania, prostredníctvom ktorého človek dokáže vo chvíľkach ticha vnútorne prenikať k podstate.

Naša civilizácia však zvolila inú cestu. Cestu vzdelanosti, ktorá žiaľ nemusí byť vždy totožná s múdrosťou. Je to cesta neustáleho rozširovania a nového prílevu vedomostí. Dnes žijeme v dobe nadbytku informácií. Nové informácie neprijímame iba v školách a v rôznych vzdelávacích inštitúciách, ale valia sa na nás ustavične a zo všetkých strán. Z rozhlasu, z televízie, z internetu, z novín, kníh, časopisov a ešte mnohých iných zdrojov. Informácií je obrovské množstvo a stále pribúdajú ďalšie, takže človek o nich vôbec nemá čas premýšľať, vnútorne ich spracovať a tobôž prenikať k ich podstate.

Vieme mnoho, ale všetko zostáva iba na povrchu. Naše poznanie je široké, ale plytké! A tak paradoxne, cesta vzdelanosti a nadbytku informácií sa nám stala cestou k povrchnosti a plytkosti. Cestou k produkovaniu síce vzdelaných, široko rozhľadených, ale v skutočnosti povrchných, plytkých a neveľmi múdrych ľudí.

Neustále pustený televízor, MP3, internet a rádio, tieto nové vymoženosti doby, na ktoré sme tak pyšní sa stali nástrojmi na výrobu hlupákov. Sú to totiž zdroje neustále chrliace nové a nové informácie, pre ktorých ustavičný prílev nie je možné spracovávať tie staré. A tak sa takmer všetko míňa účinkom.

Je to ako keď máme prsty roztiahnuté vo vetre a cítime, ako nám popri nich vietor prúdi, ale nakoniec, keď zavrieme dlaň, neostane nám v nej nič. Zostane prázdna presne tak, ako prázdnymi, povrchnými a od skutočnej múdrosti na míle vzdialenými sú dnešní ľudia doby informačných technológií.

Ako tu pomôcť? Hovorí sa, že menej je niekdy viac! Samozrejme neznamená to, že by sme mali vyhodiť von oknom televíziu, počítač a MP3, prestať počúvať rádio a čítať knihy. Ničoho sa nemáme radikálne zbavovať, ale nemáme sa tým ani nechať ovládať.

Ak chceme spieť k múdrosti, musíme si dokázať dopriať chvíľky ticha, v ktorých môžeme spontánne a prirodzeným spôsobom rozvinúť vlastné samostatné myslenie, cítenie a zvažovanie. V takýchto chvíľach totiž dozrieva naša osobnosť, pretože v nich môžeme vnútorne spracovávať to, čo sme prežili, videli, alebo počuli. Jedine toto nás môže posúvať smerom k pravej múdrosti, ku ktorej nevedie stádovitosť davov, nechávajúcich bezmyšlienkovite a nekriticky zaplavovať svoj vnútorný život prebytkom informácií.

Je dokonca celkom možné, že je tu niekto, komu veľmi zaleží na tom, aby ľudia samostatne nemysleli a aby sa dalo s nimi ľahko manipulovať. Jednoducho aby ľudia boli hlupáci.

Naučme sa preto využívať výdobytky modernej doby rozumne, účelne, striedmo a k nášmu prospechu, aby sa nám mohli stať cestou k múdrosti. Pamätajme, že menej býva niekedy viac! Nedajme sa informáciami pohltiť a manipulovať ku našej vlastnej škode. Nenechajme sa nimi pomaly, ale isto preformovávať v povrchnú a nemysliaci bytosť, vzdialenú od akejkoľvek skutočnej múdrosti.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Čo sa s nami deje po smrti?

Bez znalosti jednotlivých úrovní stvorenia nemôžeme správne pochopiť, čo sa s nami deje po pozemskej smrti.

Človek pochádza z duchovnej ríše. V nej, ako nevedomý duchovný zárodok prejavil túžbu po seba uvedomení. Aby mohol sebauvedomenie nadobudnúť, musel zostúpiť do školy života, ktorou je hmotnosť.

Hmotnosť delíme na jemnú a hrubú. Hrubá hmotnosť je tá naša pozemská a viditeľná. Jemná hmotnosť je zase tá, do ktorej odchádzajú ľudské duše po pozemskej smrti a je nášmu hmotnému zraku neviditeľná.

Jemná hmotnosť má mnoho úrovní, počnúc tou najhrubšou, ktorá sa nachádza veľmi blízko hrubej hmotnosti a končiac tou najjemnejšou, ktorá sa nachádza už v blízkosti duchovnej ríše.

Ak človek pozemsky zomrie, odchádza do jemnej hmotnosti a to do úrovne, ktorá presne zodpovedá jeho vnútornej zrelosti. Odtiaľ sa potom, po nejakom čase, opätovne zrodí do pozemského tela, čiže do hrubej hmoty, za účelom získavania ďalších skúseností a prežití, na základe ktorých čoraz viacej duchovne rastie.

Stálym duchovným rastom sa tak postupne prepracováva do vyšších úrovní jemnej hmotnosti až nakoniec dozrie natoľko, že sa po svojej pozemskej smrti už viac nepotrebuje zrodiť v hrubej hmotnosti, ale svoj vývoj dokončí v najjemnejších úrovniach jemnohmotnosti, odkiaľ napokon vstúpi do duchovnej ríše, ako plne zrelá a sebavedomá bytosť.

Duchovná ríša je teda rajom, z ktorého sme kedysi vyšli ako nevedomé duchovné zárodky a do ktorého by sme sa raz, po ukončení nášho vývoja v hmotnosti mali vrátiť, ako plne sebavedomé bytosti.

K lepšiemu pochopeniu si to môžeme pripodobniť ku škole, v ktorej žiak chodí do prvého ročníka, kde zbiera rôzne vedomosti a skúsenosti. Prvý ročník je našim prvým životom v hmotnosti. Potom prídu prázdniny a žiak odchádza zo školy. To je možné pripodobniť pozemskej smrti a odchodu do jemnohmotnosti.

Potom ale príde opäť september a žiak vstupuje do druhého ročníka, čiže zase sa vtelí na zem. A zase prídu prázdniny a tak ďalej a tak ďalej.

Takto to pokračuje až na strednú školu, na ktorej sa študenti postupne približujú k záveru svojho štúdia: k maturite, čiže k skúške dospelosti. Po úspešnom zvládnutí maturity opúšťajú brány školy a vstupujú do života.

To v našom prípade znamená, že opustia školu života, ktorou je hmotnosť a vstúpia do duchovnej ríše, kde pre nich začína skutočný, plne vedomý život sám.

Čo napríklad znamená neustále sa zväčšujúci počet ľudí na našej planéte? Je znamením toho, že sa vo stvorení schyľuje k spomínanej, veľkej maturitnej skúške. Účelom života všetkých týchto ľudí v hmotnosti má byť dohnanie zameškaného a nazbieranie takého množstva poznatkov a skúseností, ktoré im umožnia úspešne absolvovať skúšku dospelosti. Onou skúškou však nie je nič iného, ako v Biblii avizovaný, posledný súd.

Veľkou otázkou zostáva, koľko ľudí si je vôbec vedomých týchto skutočností a pre koľkých z nich je ono duchovné dozrievanie a duchovný rast naozaj prvoradým?

Čo sa však stane zo zlými a lenivými „študentami“, ktorí v hmotnosti zabudli na svoju povinnosť duchovne napredovať, takže veľkú maturitnú skúšku nezvládnu?

Treba vedieť, že účelom hmotnosti je poskytnutie priestoru pre vývoj ľudských duchov. Ak stvorenie dospeje k poslednému súdu, v ktorom budú od seba oddelení duchovne zrelí od nezrelých znamená to, že hmotnosť ako taká splnila svoj účel, takže postupne začne nastávať jej rozklad. No a práve tento rozklad sa stane osudom všetkých tých, ktorí sa z hmotnosti nestihli včas odpútať, pretože boli duchovne leniví a pretože im snaženia iba čisto hmotného druhu úplne oslepili zrak a zabrali všetok čas, ktorý takýmto spôsobom premárnili.

V tisícročnom bolestivom rozklade hmoty bude postupne zničené ich dovtedy nadobudnuté ja. Ich meno bude vymazané z knihy života a na samom konci tohto bolestného procesu zostane už iba nevedomý duchovný zárodok, ktorý sa na základe zákona tiaže a rovnorodosti vznesie naspäť do duchovnej ríše, odkiaľ ako nevedomý kedysi dávno vyšiel.

Až sa napokon hmotnosť znovu rozloží a po miliónoch rokoch opäť obnoví, bude to znamenať znovu otvorenie školy života pre tie duchovné zárodky, ktoré zatúžia po vlastnom seba uvedomení a po večnom, vedomom bytí. A všetko sa bude znovu opakovať.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Hmota! Známa i neznáma!

Napriek tomu, že žijeme v hmotnom svete, poznávame ho iba z jednej tretiny. A žiaľ, aj toto naše tretinové poznávanie je vo veľkej miere deštruktívneho charakteru. Namáhavo a kŕčovito v ňom usilujeme v smere zdola nahor a doslova ho z hmoty vydobýjame. A zašlo to až tak ďaleko, že sme sa detinsky začali zahrávať so silami, o ktorých účinkoch nemáme ani len potuchy.

Aby sme pochopili, v čom sa skrýva súčasná obmedzenosť nášho druhu poznávania bude potrebná krátka exkurzia do základnej štruktúry hmoty. Hrubá hmota, alebo hrubohmotnosť sa delí na tri časti. Na najhrubšiu, to je tá, v ktorej žijeme. Ďalej je to stredná hrubohmotnosť a jemná hrubohmotnosť, ktoré však už svojim zrakom nedokážeme vnímať. Tieto časti môžeme nazvať aj úrovňami, alebo vesmírmi. Najhrubšiu hmotnosť vesmírom elektrickým, strednú hrubohmotnosť vesmírom kvarkovým a najjemnejšiu hrubohmotnosť vesmírom éterickým.

Človek sa vo svojom poznávaní hmoty dostal až k atómu, ktorý bol pred niekoľkými desaťročiami považovaný za najmenšiu čiastočku hmoty. Neskôr sa však zistilo, že i atóm sa skladá z určitých, ešte menších častí, ktorými sú protóny, elektróny a neutróny.

Ľudstvo sa naučilo štiepiť atóm a týmto spôsobom uvoľňovať obrovskú energiu, ktorá ak sa vymkne spod kontroly, môže pôsobiť po celé desaťročia deštruktívnym spôsobom na svoje okolie. Viď nedávna katastrofa v jadrovej elektrárni v japonskej Fukušime.

Vedecký svet však začal v dnešnej dobe vyvíjať úsilie o štiepenie ešte menších častíc hmoty, ako je atóm. Ide o už spomínané atómové častice, ako sú napríklad protóny. Je snahou štiepiť ich na častice ešte menšie, ktoré nazvali kvarkami. Každý protón, elektrón, alebo neutrón sa totiž skladá z niekoľkých kvarkových častíc.

Veda sa tak dostala vo svojom poznaní až na rozhranie sveta strednej hrubhmotnosti, čiže kvarkového vesmíru. Avšak verná svojmu deštruktívnemu princípu v prístupe k poznávaniu sa hodlá rozbiť atómové častice, čiže protóny, na častice ešte menšie, to znamená na kvarky. Chystajú sa tak urobiť v obrovskom urýchľovači častíc, vybudovanom na pomedzí Švajčiarska a Francúzska.

Ak ale pri štiepení atómu vzniká obrovská energia s rizikom možného negatívneho dopadu na okolie, tak štiepením protónov na kvarky sa uvoľní ešte omnoho väčší, elektro - magnetický druh energie, s veľkou možnosťou negatívneho dopadu už nie len na blízke, alebo vzdialenejšie okolie, ale na celú našu planétu.

To je to naivné a detinské zahrávanie sa so silami, o ktorých možných účinkoch nemá vedecký svet zatiaľ ani len tušenia. V obrovskom urýchľovači za obrovské peniaze sa teda budú vedci snažiť rozbiť protónové častice na častice kvarkové a pozorovať pri tom, čo sa bude diať. Čo sa ale bude diať nevedia. Sú to šialené pokusy šialencov, podobajúce sa dieťaťu, stojacemu pri nádrži s benzínom, ktoré sa do nej chystá hodiť horiacu zápalku s naivným detinským očakávaním, čo to tak asi môže urobiť.

Takto teda vyzerá a takéto negatívne dôsledky môže mať poznávanie zdola nahor so snahou dostať sa vpred deštrukciou a rozbíjaním. Pozrime sa ale na veci inak. Správne a budujúco, čiže zhora nadol.

Ako už bolo povedané, hrubá hmota sa skladá z vesmíru elektrického, vesmíru kvarkového a vesmíru éterického. Všetko je vzájomne úzko prepojené a to, čo je hmotného druhu obsahuje v sebe všetky tri tieto zložky. A tak je to aj s človekom. Aj človek má v sebe a zároveň i pôsobí vo všetkých troch spomínaných úrovniach, v ktorých je schopný prejavovať sa. V najhrubšej hmote eletrického vesmíru svojimi činmi. Na kvarkovej úrovni, čiže v strednej hrubohmotnosti svojimi slovami a v úrovni éterickej, čiže na úrovni jemnej hrubomotnosti svojimi myšlienkami.

Všimnime si pri tom jednu zákonitosť: čím jemnejšia a prestupnejšia je hmota, tým väčšia energia a sila sa v nej skrýva. Štiepením atómu je možné uvoľniť veľkú energiu. Štiepením atómových častíc na častice kvarkové je možné uvoľniť ešte mnohonásobne väčšiu energiu. A to sme na úrovni strednej hrubohmotnosti, čiže kvarkového vesmíru. A teraz si skúsme predstaviť, aká obrovská energia a aké žiarenie musia jestvovať v časti najjemnejšej hrubohmotnosti, to znamená v oblasti éterického vesmíru. Tieto obrovské energie však dokáže človek spúšťať a riadiť úplne prirodzene a bez problémov! Dokáže to svojim myslením, ktorým vytvára pohyby a formy vo svete éterického vesmíru. Vo svete najjemnejšej hrubohmotnosti.

Svojim myslením teda dokážeme tieto sily a energie riadiť a to buď k dobrému, alebo ku zlému. Náš pozitívny, alebo negatívny spôsob myslenia vytvára v éterickom vesmíre formy, sily a energie, ktoré pôsobia na vesmír kvarkový a dianie vo vesmíre kvarkovom zase ovplyvňuje všetko na úrovni najhrubšej hmotnosti.

Hovoriť striebro a mlčať zlato – vraví ľudové úslovie. Skrýva sa v ňom poznanie pôsobenia toho najsilnejšieho druhu energie, aká jestvuje v hmotnom svete - vo svete najjemnejšej hrubohmotnosti. To najjemnejšie totiž v sebe skrýva tú najväčšiu energiu. No a túto energiu spúšťame a manipulujeme s ňou prostredníctvom nášho myslenia! Našim myslením zásadným spôsobom ovplyvňujeme všetko dianie v hrubej hmotnosti, avšak žiaľ bez toho, že by sme si toho boli vedomí.

Svojim myslením spúšťame a aktivujeme nesmierne éterické energie a záleží už iba na tom, akého druhu bude naše myslenie. Či pozitívneho, alebo negatívneho. Takto teda človek zásadným pozitívnym, alebo negatívnym spôsobom ovplyvňuje absolútne všetko dianie v hmotnosti a to úplne prirodzene zhora nadol.

Každý jednotlivec, ale aj celé ľudstvo by sa teda malo naučiť dbať o to, aby jeho myslenie bolo vždy iba čisté, dobré, ušľachtilé, čestné a spravodlivé. Tým totiž vytvára pozitívne a budujúce éterické sily, formy a energie, pôsobiace smerom nadol a ovplyvňujúce všetko pod sebou. Nesmierne éterické sily a energie, ktoré pri dbaní o pozitívny a čistý spôsob myslenia môžu všetko hmotné pozdvihnúť do neuveriteľnej výšky. Avšak pri zanedbávaní čistoty, ušľachtilosti a čestnosti v myslení môžu všetko práve tak strhnúť do nesmiernej hĺbky, alebo dokonca do absolútneho zničenia.

Ľudstvo, ako myslíš, tak sa ti stane! Lebo svojim spôsobom myslenia formuješ všetko okolo seba a tvoj spôsob myslenia sa napokon stane i tvojim vlastným osudom!

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.